Mongolsko patrí podľa klasifikácie Svetovej banky medzi krajiny s nižšími strednými príjmami. Relatívne sťažená situácia vyplýva z vnútrozemskej polohy (na druhej strane strategická poloha v tesnej blízkosti s globálnymi hráčmi), rozsiahly je klientelizmus a rodinkárstvo. Nezanedbateľná je určité umelá závislosť na zahraničných dotaciách. Mongolsku doteraz nebol EÚ priznaný štatút krajiny s trhovou ekonomikou. Rast HDP Mongolska bol v r. 2011 s hodnotou 17,3% najvyšší na svete a dvojciferný rast pokračoval aj v r. 2012 , kedy dosiahol 12,3%. Aj v roku 2012 rástol index priemyselnej produkcie. Oficiálna miera nezamestnanosti je oproti skutočnosti podhodnotená (v Mongolsku možno sledovať paradox, kedy je reálna nezamestnanosť vysoká, ale pracovná sila sa importuje), ale v r 2012 sledujeme pokles

Základ mongolského hospodárstva i priemyselného sektora leží primárne v ťažobnom odvetví, pretože pod povrchom zeme sa nachádza približne 70 druhov nerastov, významné sú vzácne prvky. Napríklad zásoby uhlia sa v Mongolsku odhadujú na 162 mld. t, pričom celosvetová spotreba sa pohybuje okolo 10 mld. ton. Odhaduje sa, že Mongolsko má po Číne druhé najväčšie svetové zásoby nerastných surovín. Meradlom 1:50 000 je však preskúmaná iba necelá tretina mongolského územia (90% v mierke 1:200 000). Pilierom v tomto smere je od r. 2011 ťažba uhlia, ktorá prekonala ťažbu medi. Postavenie Mongolska je napr. oproti Číne rozdielne, pretože suroviny má, ale ich domáca spotreba je minimálna. Vzhľadom na celosvetový dopyt po nerastných surovinách a veľkých zahraničných investíciách v Mongolsku, ktoré generujú ďalšie aktivity a rozvoj niektorých ďalších sektorov, predpokladajú medzinárodné inštitúcie Mongolsku veľký rozvoj. Makroekonomická stabilita, pokusy redukovať chudobu a vyrovnávanie rozdielov medzi vidiekom a mestami zostávajú proklamovanými prioritami mongolskej vlády, v r. 2011 sa po mnohých rokoch znížil počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby. Mongolská vláda predpokladá ďalšie zvyšovanie podielu súkromného sektora na ekonomike. Proces privatizácie by mal prebehnúť v rôznych sektoroch (napr. niektoré elektrárne, bane, cementáreň, burza cenných papierov, telekomunikačný úrad), ale je možné predpokladať, že v mnohých si bude aj naďalej chcieť mongolský štát udržať majoritu. Mongolsko tiež vyjadruje záujem o jadrovú energiu, ale postavenie vlastnej jadrovej elektrárne nie je zatiaľ naplánované.

Ako problematická do budúcna je vnímaná závislosť na jednom odvetví, teda ťažbe. Nová mongolská vláda má za cieľ diverzifikovať mongolskú ekonomiku a určiť perspektívne odvetvia, ktoré je potrebné ďalej podporovať a vytvoriť tak kvalitu celosvetovo známej značky. Patrí k ním: výroba kašmírových a vlnených produktov, spracovanie koží a kožušín, textilné odvetvie, mäso a mäsové výrobky, mlieko a mliečne výrobky a odvetvia cestovného ruchu. Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, tu si vláda kladie za cieľ zastavenie poklesu poľnohospodárstva a migráciu vidieckych obyvateľov do hlavného mesta Ulanbátar, zlepšenie marketingu poľnohospodárskej produkcie, vypracovania politiky riešenie následkov prírodných katastrof, realizácii pozemkovej reformy, ochranu životného prostredia, zlepšenie vidieckej infraštruktúry a zabezpečenie primeraného využívanie prírodných zdrojov. Rovnako sa vyslovuje pre obmedzenie rizík spojených s pastierstvom diverzifikáciou poľnohospodárskej produkcie (najmä zavedením pestovania zemiakov a zeleniny) a na podporu spolupráce medzi pastiermi..