Mongolsko ma aj napriek odľahlosti a ľudoprázdnosti veľmi bohatú históriu. Prví obyvatelia sa tu našli už z doby kamennej. V tomto čase malo Mongolsko podobnú históriu ako väčšina kočovnej stepi, ktorá leží medzi Sibírou, severným Ruskom na sever a Čínou na Stredný východ a centrálnej Ázie na juh. Bandy kočovníkov väčšinou obývali tieto odľahlé stepi. Títo sa často spájali do konfederácií ktoré sa potom líšili svojou veľkosťou . Často útočili na usadlé národy , hnali zvieratá alebo obchodovali. Prví obyvatelia už pred naším letopočtom viedli extenzívne, kočovné poľnohospodárstvo zamerané hlavne na chov dobytka. Iba málokedy zakladali nejaké dediny alebo osídlenia. Až začiatkom 3.storočia sa Mongolsko stalo politicky významné.

Mongolské prenikanie cez euroázijský kontinent (doba nazývaná aj „Pax Mongolica“) radikálne zmenil geopolitiku a demografiu tejto oblasti. Už začiatkom 12.storočia mali Mongoli svoj vlastný chanát. Z hľadiska vývoja sa považuje za najdôležitejšie obdobie Mongolskej ríše. Rozloha Mongolskej ríše sa rozprestierala od východnej Európy, Jadranského mora cez východné Stredomorie až do Číny. Táto ríša bola jednou z najväčších v dejinách ľudstva. Jej vodcom bol svetoznámy Džingischán. Ako jedinému sa mu podarilo zjednotiť mongolské kmene (Merkiti, Naimani, Mongoli, Ujguri, Keraiti, Tatári a iné menšie kmene) v 1206 tak že pripojil ostatné konfederácie do jeho vlastnej. Jeho expanzie na všetky svetové strany trvali niekoľko desaťročí. Podarilo sa mu dostať do ázijského Ruska ale taktiež aj na územie dnešnej Kórey. Džingischán nikdy nezačal vojnu ani nenapadol žiaden štát len tak , vždy to bola odplata za zabitých poslov alebo obchodníkov. Pred vyhlásením vojny vždy poslal poslov so správou na kapituláciu.

Obdobie nadvlády Číny a Ruska je tiež významným obdobím v histórii Mongolska. Ako bumerang sa im vrátil vplyv ktorý Mongoli mali na susedné krajiny v 13. – 15. Storočí kedy premena vojenských kočovníkov vola zmiernená tibetským budhizmom.

Približne v polovici 17.storočia ovládli čínsky Mandžuovia , zakladatelia dynastie Čching, vnútorné Mongolsko a o pár desaťročí zvyšok Mongolska – územie dnešnej Mongolskej republiky. Mongoli sa dostali do kritickej situácie na rozhraní záujmov medzi Čínskym cisárstvom a čoraz silnejším cárskym Ruskom. Nakoniec si však Mongolskú ríšu podmanila Čína, na ktorej rozhraní zostala až do začiatku 20. Storočia . Nadvláda Číňanov spojená s vykorisťovaním roľníkov , neznesiteľným daňovým systémom a zločinmi spáchanými na nomádskom národe sa stala základom pre moderné skepticiztvo Mongolov v oblasti ekonomickej, ale aj celosvetovej spolupráce. Politická situácia Mongolov pod hrozbou rozširujúceho Japonska sa v prítomnosti súperiaceho Ruska a Číny viedla k zlepšeniu postavenia národa. Až v roku 1911 vyhlásilo Mongolsko nezávislosť po páde dynastie Čching. Čching taktiež vyhlásilo Mongolsku nezávislosť. V roku 1919 bolo po revolúcií v Rusku Mongolsko obsadené Číňanmi. V roku 1924 bolo Mongolsko oslobodené sovietskými boľševikmi a potom vyhlásili Mongolsko za ľudovú republiku. Politika Vnútorného Vonkajšieho Mongolska bola nejednotná a tak nezávislosť neskôr vyhlásilo iba Vonkajšie Mongolsko. Hneď na to vznikol na území mongolska protektorát pod ruským vedením vedúci ochranu pred čínskou a japonskou expanziou a zo strany Číny bola poskytnutá autonómia.